Dá sa to zjesť ?

Dá sa to zjesť?
Trocha som si listoval v encyklopédii a natrafil som na strom o ktorom som vôbec netušil aj keď som stolár.
TILIA X VULGARIS
Kríženec lipy malolistej a lipy veľkolistej. Mám to z veľkej encyklopédie ktorá sa len okrajovo venuje jednotlivým veciam, teda vytvára hrubý pohľad, Výhodou je, že sa v nej dajú dobre vyhľadať a porovnať rôzne veci, ich základné informácie a ak človeka niečo zaujme, tak si to bližšie vyhľadá inde. Prepíšem to podstatné :
Tento kríženec sa dorastá väčšej výšky ako ostatné lipy, odlišuje sa tvarom koruny- koruna nemá oválny košatý tvar, ale kuželovitý, listy majú väčšie zaoblené zúbky na okraji. Kvet a plody sa výrazne líšia. Táto lipa sa vyskytuje tam kde obidva druhy líp, teda sa prirodzene kríži, alebo sa umelo vysádza pre svoj vzhľad. Tu ma zaujala poznámka, že sa takto sadí aj napriek tomu, že ju často napádajú vošky, ktoré síce strom nezabijú, ale zo stromu opadávajú listy s lepkavými výlučkami vošiek ( lat. Aphis). Tieto výlučky zbierajú aj mravce pre ich vysoký obsah cukru.
Zaujíma ma možnosť tieto výlučky jesť. Možno zozbierať lepkavé listy, umiestniť ich do hrnca s vodou, varením ziskať to sladké, vybrať listy a tekutinu varom a odparovaním nechať zhustnúť a získať sladidlo podobné medu, predsa len, k medu sa v prírode ťažko dostať.
Možné komplikácie čo vidím ja:
Listy lipy nemusia byť jedlé. Príklad- tis obyčajný taxus baccata je všade uvádzaný ako prudko jedovatý. Ale má jednu výnimku, ktorú zo strachu z možnej otravy nikto a obvinenia nikto nezverejňuje. Korenie, živica, drevo, ihličie, stopka plodu a jadierko plodu sú jedovaté, ale červený plod nie. Je to niečo podobné ako japonská FUBU, pokrm, kulinárska špecialita, pri správnej príprave jedlá, inak smrteľná. Sám pravidelne konzumujem pár plodov, sú chutné ale nesmiem zjesť ani stopku plodu, ani prehryznúť jeho jadierko. Plody musia byť samozrejme zrelé.
Teda sú listy lipy jedlé ( kvet je liečivý a dobrý čaj, ale čo zvyšok stromu), sú jedlé výlučky vošiek, ak áno, všetkých druhov, alebo len niektorých? A ak je takáto výroba sladkej vody možná, tak z akých ďalších rastlín by sa takto dali získať a využiť listy.

Nejakou náhodou sa mi táto myšlienka zrodila v hlave, ale moje vedomosti mi nevravia či to je možné a príde mi jednoduchšie sa opýtať ako sa pár hodín traviť s hľadaním na internete.

Miazga stromov ( breza, javor...) sú neni celý rok dostupné, ale vočky takmer celé vegetačné obdobie ÁNO.
Ďakujem a verím, že by možnosť osladiť si život prijalo viacero zálesákov.

Zdravím,
ta sladká tekutina čo vylučujú vošky sa volá "medovica", ktorá keď zaschne na listoch môže lákať ďalšie organizmy, ktoré sa živia rozkladom jednoduchých cukrov (z toho je tá medovica zložená).
A ak tie listy opadávajú musia byť napadnuté nejakými hubovými chorobami, ktoré rozkladajú tieto jednoduché cukry, a môžu poškodzovať list.
A či variť....asi ne. Musel by si zbierať listy nenapadnuté a s medovicou. A v lese sa aj tak málo vošky vyskytujú a ak tak v najvyšších partiách korún čiže by si sa musel šplhať vysoko na strom, a bez záruky že tam nájdeš vošky.

Chcel som to tu len tak teoreticky rozobrať, možno sa naskytne príležitosť, asi najskôr na okraji lúky. Tú medovicu chápem, aj tie jednoduché cukry, len sa bojím, či tam neni aj iná látka. To hubové ochorenie tiež chápem, však list poskytuje vlhko, medovica cukor, čo viac si priať... Ale nakoniec čo v prírode napadnuté nieje. Úplne na všetkom sú niejaké tie spóry. Vesmeš si z domu do lesa ľahký obed, chleba s niečim na cestu a keď ho ješ už je niečím napadnutý, samozrejme v tolerantnom rozsahu, teda vziať listy zo stromu skôr ako opadnú ( vošky sa niekedy a v niektorých oblastiach často a vo veľkom vyskytujú na lúkach, na rastlinách- žiadne lezenie), namáčať ich do vody aby sa cukor rozpustil, potom vybrať ( aby som nevaril čaj) a roztok varil na miernom ohni kým sa vyparovaním dostatočne nezahustí, nevidím problém.

A čo sa týka toho, že všetko je napadnuté a aj napriek tomu sa dá niejakým spôsobom v správnu chvíľu zjesť.
Vraj kedysi sa spolu so zajacmi chovali morské prasiatka. Keď sa objavila choroba, prejavila sa najprv na morských prasatách a tie hromadne a náhle uhynuli. Samozrejme takéto mäso sa nedá jesť, no ale bol to signál, že uhynú aj zajace, teda sa rýchlo všetky zabili a spracovali na konzumáciu ( keď neboli chladničky, ja dám tebe, nabudúce ty mne). Zvieratá boli choré, choroba sa varením rozložila a mäso bolo konzumné, pretože v ňom neprebehli mŕtvolné procesy a nevznikli jedy.

Teda ešte raz v skratke, ktoré rastliny sú možno liečivé, možno nie, ale aby mali jedlé listy ( nie jedovaté) a ktoré vošky majú naozaj nejedovatú medovicu ( všetky, alebo len niektoré). Toto je to čo ma zaujíma, viem, že to nebude recept "zajtra skúsim" ale možno to pozorný človek bude mať možnosť skúsiť.

Ale díky, že si sa do mojej mýšlienky zapojil, v poslednej dobe ostalo na bushcrafte dosť ticho.

No presné zloženie medovice neviem....ale treba to brať ako odpadový produkt tej vošky a iných parazitujúcich potvor na rastlinách. A vo veľkom to využívajú mravce, ktoré sa týmto živia.