Šamot
Napsal: pon 23. led 2012 23:05:30
Chcel by som troška nadviazať na yukonskú pec...
Nedávno som sledoval jeden dokumentárny film o vývoji ľudstva. Ukazovali tam aj niejaké rekonštrukcie. Okrem bambusového noža aj starú čínsku keramiku. Keď vravím starú tak myslím jednu z prvých, ktorú vraj v niektorých oblastiach robia dodnes.
Ich téma sa týkala varenia- teda čo získali lovci a zberači keď dokázali variť. Robili repliku " kotlíka". Jednoduchú hlinenú nádobu veľkosti lavora ( len bez držadiel) a odhadol by som ho na hrúbku steny ako dva prsty vedľa seba- teda 3- 5 cm.
Nádoba bola z hliny- ílu a nadrobno nadrveného vápenca. Oba materiíaly sa dajú nájsť. Vraj je dôležitý správny pomer...
Vypaľovanie prebiehalo pomocou stojanu- brvná s tvrdého dreva uložené ako grilovací rošt a slamy. Najprv pálili slamu pod roštom aby sa nádoby predhriali, neskôr dokladali slamu aj cez nádoby. S tým, že sa vypaľovalo vo voľnom priestore, teplota pece bola okolo 300 stupňov.
Naoko sa mi tento spôsob zdá jednoduchý a použiteľný- misky, šálky, kotlíky, pracovné nádoby, ale mňa najviac zaujíma šamot !
Predstavujem si kopulovitú konštrukciu, vnútri yukonskú pec- masívnu a trvácnu. Keď dojdem stačí konštrukciu zakryť nepremokavými plachtami, izolovať podľa možností a počasia ( čečina s ihličím, sneh...) a môžem fungovať.
Vrece šamotovej malty, suchá, sypká zmes stojí okolo 20 eur, to je dosť aj cenovo, aj to odniesť.
Viete o niečom na miešanie vlastnej zmesy? Riečny piesok, cement, vápenná malta, vodné sklo, ale nie 1 kg vymazávacieho šamotu, v hrubšej vrstve praská.
Ak sa tu nič nedozviem skúsim íl s vápencom, ale to bude až na jar a systémom pokus omyl, čo je kazové a teda náročné.
Díky moc
Nedávno som sledoval jeden dokumentárny film o vývoji ľudstva. Ukazovali tam aj niejaké rekonštrukcie. Okrem bambusového noža aj starú čínsku keramiku. Keď vravím starú tak myslím jednu z prvých, ktorú vraj v niektorých oblastiach robia dodnes.
Ich téma sa týkala varenia- teda čo získali lovci a zberači keď dokázali variť. Robili repliku " kotlíka". Jednoduchú hlinenú nádobu veľkosti lavora ( len bez držadiel) a odhadol by som ho na hrúbku steny ako dva prsty vedľa seba- teda 3- 5 cm.
Nádoba bola z hliny- ílu a nadrobno nadrveného vápenca. Oba materiíaly sa dajú nájsť. Vraj je dôležitý správny pomer...
Vypaľovanie prebiehalo pomocou stojanu- brvná s tvrdého dreva uložené ako grilovací rošt a slamy. Najprv pálili slamu pod roštom aby sa nádoby predhriali, neskôr dokladali slamu aj cez nádoby. S tým, že sa vypaľovalo vo voľnom priestore, teplota pece bola okolo 300 stupňov.
Naoko sa mi tento spôsob zdá jednoduchý a použiteľný- misky, šálky, kotlíky, pracovné nádoby, ale mňa najviac zaujíma šamot !
Predstavujem si kopulovitú konštrukciu, vnútri yukonskú pec- masívnu a trvácnu. Keď dojdem stačí konštrukciu zakryť nepremokavými plachtami, izolovať podľa možností a počasia ( čečina s ihličím, sneh...) a môžem fungovať.
Vrece šamotovej malty, suchá, sypká zmes stojí okolo 20 eur, to je dosť aj cenovo, aj to odniesť.
Viete o niečom na miešanie vlastnej zmesy? Riečny piesok, cement, vápenná malta, vodné sklo, ale nie 1 kg vymazávacieho šamotu, v hrubšej vrstve praská.
Ak sa tu nič nedozviem skúsim íl s vápencom, ale to bude až na jar a systémom pokus omyl, čo je kazové a teda náročné.
Díky moc